List Galaťanom 3

Nádej pre kazdého

Oslobodenie od zákona

3  Ach, vy nerozumní Galaťania, kým ste sa to dali tak zmiasť? Či som vám dosť jasne nevysvetlil význam smrti Ježiša Krista na kríži?

² Veď povedzte, dostali ste Ducha Svätého preto, že ste zachovávali židovský zákon, alebo preto, že ste uverili zvesti evanjelia?

³ Ako môžete byť takí zaslepení! Začali ste žiť z Ducha Božieho, a teraz sa chcete spoliehať na skutky?

⁴ Toľko ste vytrpeli pre Krista -- bolo to azda všetko nadarmo?

⁵ Znova sa vás spytujem: Daroval vám Boh svojho Ducha a urobil toľko zázrakov medzi vami preto, že ste dodržiavali zákon, alebo preto, že ste uverili zvesti o spasení?

⁶ Spomeňte si, čo vraví Písmo o Abrahámovi: Abrahám uveril Bohu, a Boh ho preto uznal za spravodlivého."

⁷ To predsa znamená, že Božím ľudom, pravými synmi Abraháma, sú tí, čo veria a dôverujú Bohu ako Abrahám.

⁸ Písmo už dávno poukazovalo na to, že Boh spasí skrze vieru aj pohanov. A tak Boh zvestuje Abrahámovi, že skrze neho budú požehnané všetky národy.

⁹ Teda tí, čo uveria ako Abrahám, získajú požehnanie s ním.

¹⁰ Na druhej strane tí, čo sa spoliehajú na svoje záslužné skutky v plnení zákona, sú pod kliatbou, lebo zákon jasne hovorí: Prekliaty je každý, kto sa previní hoci aj proti jedinému prikázaniu zákona."

¹¹ Je teda jasné, že nijakými skutkami večný život nezískame. Už prorok Habakuk vraví, že spravodlivý bude žiť z viery.

¹² Zákon nie je z viery. Tu platí, že iba ten, kto splní všetky jeho predpisy, získa večný život.

¹³ Z tejto kliatby zákona nás vyslobodil Kristus tým, že vzal naše priestupky aj ich následky -- teda naše prekliatie -- na seba, keď ho povesili na drevený kríž, lebo je napísané: Prekliaty je každý, kto visí na dreve."

¹⁴ Požehnanie, ktorým Boh požehnal Abraháma, sa tak rozširuje na všetky národy a skrze vieru môžu všetci prijať aj zasľúbenie Ducha Svätého.

Zákon a zasľúbenie

¹⁵ Bratia, veď sami viete, že ak sa raz napíše závet a stane sa právoplatným, nemôže ho už nikto zrušiť, alebo k nemu niečo pridať.

¹⁶ Boh sa zaviazal sľubom Abrahámovi a jeho potomkovi -- všimnite si, nehovorí sa tu o potomkoch, teda o celom židovskom národe, ale o jedinom potomkovi, a tým sa myslí Kristus.

¹⁷ A tak ani zákon, vydaný až o štyristotridsať rokov neskôr, nemôže zrušiť tento závet, sľub daný Abrahámovi, ktorým sa viera stáva rozhodujúcou pre získanie večného života.

¹⁸ Keby sa totiž večný život dal získať plnením ustanovení zákona, nemusel Boh Abrahámovi nič sľubovať. A on tak predsa urobil.

Úloha zákona

¹⁹ Načo bol potom ešte potrebný zákon? Na to, aby sme poznali, ako sme sa od Boha vzdialili. A mal platiť iba dovtedy, kým príde ten ohlásený Abrahámov potomok -- Kristus, na ktorom sa Božie zasľúbenie malo naplniť. Zákon priniesli ľuďom anjeli prostredníctvom Mojžiša,

²⁰ no s Abrahámom hovoril Boh osobne, bez prostredníka.

²¹ Znamená to, že Božie zasľúbenia a Boží zákon sú azda v rozpore? Určite nie! Keby tu bol zákon, ktorý by mohol dať večný život, potom by ozaj bolo možné dosiahnuť ospravedlnenie plnením zákona.

²² Podľa Písma sme však všetci v zajatí hriechu

²³ a jedine viera v Ježiša Krista nás môže z tohto otroctva vyslobodiť.

²⁴ Zákon nás strážil ako zajatcov a bol naším vychovávateľom, kým neprišiel Kristus, dávno zasľúbený Záchranca.

²⁵ Keď však prišiel Kristus a my sme skrze vieru v neho dosiahli ospravedlnenie, nepodliehame už v tomto prísnemu vychovávateľovi,

²⁶ pretože v Kristovi sme sa stali deťmi Božími.

²⁷ Všetci, ktorí ste v krste vyznali svoju vieru v Krista, ste s ním spojení.

²⁸ Už nieto rozdielu medzi Židom a pohanom, otrokom a slobodným, mužom a ženou. Všetci ste jedno v Kristovi Ježišovi.

²⁹ A tak, ak ste Kristovi, ste aj ozajstnými potomkami Abraháma a všetky Božie zasľúbenia, dané Abrahámovi, patria aj vám.