Evanjelium Podľa Lukáša 22:14-23:42
Nádej pre kazdého
Posledná večera
14 Keď bolo všetko hotové, prišiel Ježiš aj so svojimi dvanástimi učeníkmi a v stanovenú hodinu zasadli okolo stola.
15 Povedal im: Veľmi som túžil jesť s vami baránka skôr, ako budem trpieť.
16 Je to naposledy, čo ho takto jeme. Lebo vám hovorím, že ho už nebudem jesť dovtedy, kým sa to, čo baránok predstavuje, nenaplní v Božom kráľovstve."
17 Potom vzal kalich s vínom, poďakoval a povedal: Vezmite a podávajte si medzi sebou.
18 Lebo ja už nebudem piť z plodu viniča, až kým nepríde Božie kráľovstvo."
19 Potom vzal chlieb, poďakoval sa Bohu, lámal ho a podával ho svojim učeníkom so slovami: Toto je moje telo, ktoré sa za vás obetuje. Jedávajte ho na moju pamiatku."
20 Po večeri im opäť podal kalich a povedal: Tento kalich je znamením novej zmluvy, spečatenej mojou krvou, ktorá sa za vás vylieva.
21 Ale tu za stolom sedí človek, ktorý ma zradí.
22 Viem, že musím zomrieť, je to v Božom pláne, ale beda tomu, kto ma zradí."
23 Po týchto slovách sa začali dohadovať, kto z nich by bol schopný čosi také urobiť.
24 Napokon sa medzi nimi rozpútal spor, kto z nich je najväčší.
25 Ježiš im povedal: Tu na zemi panujú vládcovia a dávajú sa nazývať dobrodincami.
26 Medzi vami nech je to opačne. Nechcite panovať, ale slúžiť. Kto je medzi vami najväčší, nech koná, akoby bol posledný, a kto je na čele, nech slúži ostatným.
27 Kto je väčší? Ten, kto sedí za stolom a dá sa obsluhovať, alebo ten, čo obsluhuje? Všeobecne platí, že ten, kto sa dá obsluhovať. No ja som medzi vami ako ten, kto slúži.
28 Až doposiaľ ste mi v mojich skúškach verne stáli po boku.
29 Môj Otec mi dal kráľovstvo a ja vám dávam právo,
30 aby ste v tom kráľovstve jedli a pili pri mojom stole, sedeli na trónoch a súdili dvanásť kmeňov Izraela."
Výstraha Petrovi
31 Potom oslovil Šimona Petra: Satan si vyžiadal, aby vás smel preosiať ako pšenicu,
32 ale ja som prosil za teba, aby tvoja viera celkom nezlyhala. Ale keď sa raz obrátiš, posilňuj a utvrdzuj vieru svojich bratov."
33 Šimon mu odpovedal: Pane, som pripravený ísť s tebou do väzenia, ba aj na smrť."
34 Ale Ježiš mu povedal: Vravím ti, Peter, prv ako zakikiríka kohút, tri razy ma zaprieš."
35 Potom sa spýtal ostatných učeníkov: Keď som vás poslal hlásať radostnú zvesť bez peňazí, bez tašky aj bez obuvi, chýbalo vám niečo?" Odpovedali: Nechýbalo." --
36 Ale odteraz si berte peniaze aj tašku. A kto nemá meč, nech radšej predá šaty a kúpi si ho.
37 Lebo nastal čas, keď sa splní proroctvo Písma:Bude odsúdený ako zločinec. "
38 Povedali mu: Pane, máme tu dva meče." -- To stačí," odpovedal.
Getsemane
39 Potom sa ako zvyčajne pobral na Olivový vrch. Išli s ním aj učeníci.
40 Keď došli na miesto, povedal im: Modlite sa, aby ste obstáli v ťažkých skúškach."
41 Potom sa od nich vzdialil asi tak na dohodenie kameňom, kľakol si a modlil sa:
42 Otče, ak chceš, odním odo mňa tento kalich utrpenia. Ale nech sa stane tvoja vôľa, nie moja."
43 Tu sa mu zjavil anjel z neba a posilňoval ho.
44 Ježiš sa v smrteľnej úzkosti modlil ešte horlivejšie. Pot mu ako krvavé kvapky stekal na zem.
45 Keď napokon vstal od modlitby a vrátil sa k učeníkom, našiel ich spať, zmorených smútkom.
46 Ako môžete spať?" prebudil ich. Vstaňte a modlite sa, aby ste obstáli v skúškach."
Ježiša zatknú
47 Ešte kým hovoril, zjavil sa húf ľudí na čele s Judášom, jedným z dvanástich učeníkov. Pristúpil k Ježišovi a pozdravil ho priateľským bozkom.
48 Ježiš sa ho spýtal: Judáš, bozkom zrádzaš Syna človeka?"
49 Keď ostatní učeníci pochopili, čo sa deje, zvolali: Pane, máme ťa brániť?"
50 Jeden z nich naozaj vytasil meč a odťal veľkňazovmu sluhovi pravé ucho.
51 Ale Ježiš im povedal: Prestaňte!" Dotkol sa ucha zraneného a uzdravil ho.
52 Potom sa obrátil k veľkňazom, veliteľom stráže a vodcom ľudu, ktorí šli na čele zástupu: Som azda zlodej, že ste vyšli proti mne s mečmi a kyjmi? Prečo ste ma nezatkli v chráme?
53 Veď som tam bol každý deň. Ale teraz nastala vaša chvíľa -- čas, keď vláda tmy vrcholí."
Peter zaprie Ježiša
54 Tu sa ho zmocnili a odviedli do veľkňazovho paláca. Peter šiel obďaleč za ním.
55 Vojaci rozložili uprostred nádvoria oheň a posadali si okolo neho. Aj Peter si prisadol k nim, aby sa zohrial.
56 Ako mu oheň osvietil tvár, všimla si ho jedna slúžka, premerala si ho a povedala: Pozrite sa, aj tento s ním chodil!"
57 Ale Peter to zaprel: Žena, veď ja ho vôbec nepoznám!"
58 Po chvíli si ho všimol ktosi iný: Aj ty si určite jeden z nich." Peter sa ohradil: Nie som!" Asi
59 o hodinu zasa ktosi začal tvrdiť: Naozaj, aj tento patrí k Ježišovým učeníkom, veď pochádza z Galiley."
60 No Peter to zasa poprel: Človeče, vôbec neviem, o čom hovoríš!" A vtom, ešte skôr, ako dohovoril, zakikiríkal kohút.
61 Tu sa Ježiš obrátil a zadíval sa na Petra. Peter si hneď spomenul, čo mu Pán povedal: Prv ako zakikiríka kohút, tri razy ma zaprieš."
62 Vyšiel z nádvoria a trpko sa rozplakal.
Potupovanie
63 Stráž sa začala Ježišovi posmievať.
64 Zaviazali mu oči, bili ho po tvári a vraveli: Si predsa prorok, tak uhádni, kto ťa udrel."
65 A predbiehali sa v tom, kto ho väčšmi urazí.
Ježiš pred veľradou
66 Len čo sa rozvidnelo, zišla sa židovská veľrada, ktorú tvorili poprední muži aj veľkňazi a učitelia Zákona. Dali si Ježiša predviesť
67 a naliehali naňho: Si Mesiáš? Povedz nám to!" Odpovedal: Aj keby som vám to povedal, aj tak tomu neuveríte.
68 A keby som sa ja vás na niečo spýtal, neodpoviete mi.
69 Poviem vám iba toto: Už čoskoro zasadne Syn človeka po pravici všemohúceho Boha."
70 Tu všetci začali kričať: Ty si teda Syn Boží?" Odpovedal im: Vy sami to vravíte!" --
71 Načo by nám boli ďalší svedkovia?" kričali. Veď sme to počuli z jeho úst."
Ježiš pred Pilátom
23 Tu vstali všetci členovia rady a odviedli ho k rímskemu miestodržiteľovi Pilátovi.
2 Predniesli proti nemu obžalobu: Tento človek, ako sme zistili, poburuje náš ľud, vraví, že netreba odvádzať rímskemu cisárovi dane a sám sa vyhlasuje za kráľa, ktorého poslal Boh."
3 Tu sa ho Pilát spýtal: Si Mesiáš, ich kráľ?" Odpovedal mu: Ty sám to vravíš."
4 Pilát povedal veľkňazom i zhromaždenému zástupu: Nijakú vinu na tomto človeku nenachádzam."
5 Ale oni namietali: Svojím učením vyvoláva nepokoje v celom Judsku. Začalo sa to v Galilei a preniklo to až sem do Jeruzalema."
6 Pochádza z Galiley?" spýtal sa Pilát.
7 A keď prisvedčili, hneď rozkázal zaviesť Ježiša ku kráľovi Herodesovi, lebo Galilea podliehala jeho právomoci. Herodes bol práve v Jeruzaleme a
8 veľmi sa tomu zaradoval, lebo už dávno túžil Ježiša vidieť. Veľa totiž o ňom počul a dúfal, že bude svedkom nejakého zázraku.
9 Dal mu mnoho otázok, ale Ježiš na ne neodpovedal.
10 Zato prítomní veľkňazi a učitelia Zákona ho neprestajne osočovali.
11 Tu Herodes a jeho vojaci začali Ježiša zneucťovať a zosmiešňovať. Dal ho obliecť do lesklých kráľovských šiat a poslal ho naspäť k Pilátovi.
12 V ten deň sa Herodes s Pilátom spriatelili, dovtedy totiž vládla medzi nimi nevraživosť.
Odsúdenie Ježiša
13 Pilát zvolal veľkňazov, popredných mužov aj ľud a predniesol im tento rozsudok:
14 Priviedli ste mi tohto človeka a obvinili ste ho, že poburuje ľud proti Rímu. Boli ste pri tom, keď som ho vypočúval, no nemohol som ho usvedčiť z nijakého zločinu, ktorý mu pripisujete.
15 Ani Herodes nie, inak by nám ho neposlal späť. Nespáchal teda nič, prečo by si zaslúžil smrť.
16 A tak ho dám na mieste potrestať a potom ho prepustím.
17 Veď viete, že každý rok na Veľkú noc udeľujem jednému väzňovi milosť."
18 No celý zástup začal jednohlasne kričať: Preč s ním! Prepusť nám Barabáša!"
19 Barabáš bol odsúdený na smrť pre pokus o vzburu a pre vraždu.
20 Pilát sa znova pokúsil presvedčiť dav, že Ježiš je nevinný, lebo ho chcel prepustiť.
21 Ale ľudia ho prekričali: Ukrižuj ho! Ukrižuj!"
22 Pilát sa ešte tretí raz pokúsil ich presvedčiť: Akého zločinu sa dopustil? Nenašiel som uňho nijakú vinu, za ktorú by si zaslúžil trest smrti. Dám ho zbičovať a potom ho prepustím."
23 Ale dav sa s čoraz väčším krikom domáhal Ježišovej smrti, až im napokon vyhovel.
24 Prepustil Barabáša, muža, ktorý bol uvrhnutý do väzenia za poburovanie a vraždu,
25 a odovzdal im Ježiša, aby s ním urobili, čo chcú.
Cesta na popravisko
26 Keď Ježiša odvádzali na smrť, vojaci prinútili istého muža, aby odniesol Ježišov kríž. Bol to Šimon z Cyrény, ktorý sa práve vracal z poľa.
27 Šiel za nimi obrovský zástup a bolo v ňom mnoho žien, ktoré nariekali a oplakávali Ježiša.
28 Ježiš sa k nim obrátil a povedal: Dcéry jeruzalemské, neplačte nado mnou, plačte radšej nad sebou a nad svojimi deťmi,
29 lebo prichádzajú dni, keď budú vravieť:Šťastné sú neplodné, šťastné sú tie, ktoré nikdy nerodili ani nepridájali!
30 Ľudia budú prosiť vrchy a kopce, aby sa na nich zrútili a pochovali ich.
31 Lebo ak takto nakladajú so mnou, so Živým stromom, čo potom urobia so suchým?"
Ukrižovanie
32 Spolu s Ježišom viedli na smrť aj dvoch zločincov.
33 Keď došli na miesto, ktoré sa volá Lebka, ukrižovali jeho aj tých zločincov, jedného sprava, druhého zľava.
34 Ježiš sa modlil za svojich nepriateľov: Otče, odpusť im, lebo nevedia, čo robia." Vojaci si losovaním rozdelili jeho odev.
35 Okolo stál a prizeral sa dav. Ozývali sa aj posmešky členov veľrady: Iných zachraňoval, tak nech teraz zachráni sám seba, ak je naozaj Mesiáš, ktorého si vyvolil Boh."
36 Aj vojaci sa mu posmievali a ponúkali ho octom. Pokrikovali naňho:
37 Ak si židovský kráľ, zachráň sa!"
38 Nad hlavu mu pripevnili nápis v gréčtine, latinčine a hebrejčine: Toto je kráľ Židov."
39 Aj jeden z ukrižovaných zločincov sa Ježišovi posmieval: Čo si to za Mesiáša, keď nepomôžeš sebe ani nám?"
40 Ale ten druhý ho okríkol: Ani vo chvíli smrti sa nebojíš Boha?
41 My si trest zaslúžime, ale tento človek určite nespáchal nič zlé a trpí nevinne."
42 Potom oslovil Ježiša: Ježišu, spomeň si na mňa, keď prídeš do svojho kráľovstva."
Copyright © 1993 by Biblica