Druhý List Korinťanom 12

Nádej pre kazdého

12  A keď sa už chválim -- hoci to nie je na nič dobré -- porozprávam ešte o videniach a zjaveniach od Pána.

² Pred štrnástimi rokmi som bol vo vytržení vzatý do neba. Či to bolo videnie alebo skutočnosť, na to sa ma nespytujte, to vie len Boh.

³ Ale tak či onak bol som v raji

⁴ a počul som ohromujúce veci. Nedá sa to vysvetliť ani opísať.

⁵ Takýto zážitok, to už by bol dôvod na chválu; ja radšej budem mlčať a poukazovať na svoju slabosť.

⁶ Mohol by som sa chváliť ešte aj inými vecami a nebola by to chvála neoprávnená, ale nech ma každý posudzuje iba podľa toho, čo na mojom živote vidí a v mojom posolstve počuje.

⁷ Pán Boh mi toho ukázal toľko, že bolo treba pridať aj jedno trápenie, aby som nebol príliš namyslený: je to bolesť, ktorá mi ako satanov posol má stále pripomínať, že som iba smrteľný ľudský červiačik.

⁸ Trikrát som Pána prosil, aby ma od toho oslobodil, ale on odmietol.

⁹ Som s tebou, viac ti netreba," odpovedal. Moja moc sa prejaví práve v tvojej slabosti." A tak sa radšej budem chváliť slabosťami, aby na mne spočinula moc Kristova.

¹⁰ Neprekáža mi ani slabosť, ani príkorie, ani bieda, prenasledovanie a iné ťažkosti, lebo tým všetkým slúžim Kristovi. Veď práve, keď som slabý, som silný.

¹¹ Teraz som sa teda predstavil ako naozaj veľmi nerozumný človek. Ale sami ste ma prinútili. Či nebolo skôr vašou povinnosťou zastať sa ma? Aj keď nič neznamenám, nie som nič menej ako tí veľkoapoštoli".

¹² Keď som bol medzi vami, poskytol som vám dosť dôkazov na to, že ma poslal Boh; trpezlivo som medzi vami konal to, čo mi uložil, a neboli to maličkosti, ale divy a zázraky.

¹³ Iba v jednej veci som vás ukrátil" oproti kresťanom na iných miestach: že som od vás nežiadal hmotnú podporu. Túto nespravodlivosť mi teda prepáčte.

Ohlásenie návštevy v Korinte

¹⁴ Teraz vás chcem navštíviť už po tretí raz. Ani tentoraz od vás nič nežiadam. Bez vašej podpory sa môžem obísť -- ale vás samých sa vzdať nemôžem. Veď rodičia majú živiť deti, a nie sa dať od nich vydržiavať -- a vy ste moje deti.

¹⁵ Rád sa pre vás zrieknem všetkého, aj sám seba, ak vám to bude na úžitok. Ale ako sa zdá, prejavy mojej lásky sa u vás stretávajú skôr s opačným ohlasom.

¹⁶ Aj to vraj u vás počuť, že som prešibaný a že som vás dobehol.

¹⁷ Ako je to teda, spytujem sa. Chcel azda od vás niečo niektorý z bratov, ktorých som k vám poslal?

¹⁸ Ťažil z vašej pohostinnosti azda Títus alebo niekto z jeho sprievodu? Nepridŕžal sa azda rovnakých zásad ako ja? Tak vidíte! Konáme v tom istom duchu, ktorý spravuje každý náš čin -- nie v náš, ale vo váš prospech.

¹⁹ Nemyslite si, že sa tým usilujem znova sa dostať do vašej priazne. Boh je mi svedkom, že mi ide ozaj o vaše dobro, o váš duchovný rast -- a nie o získanie priaznivého postavenia.

²⁰ Obávam sa, aby som vás nenašiel, až zase prídem, takých, akých by som nechcel, a vám zase aby som sa nevidel takým, akým vy ma nechcete mať. Nerád by som sa stretol s hádkami a závisťou, s urážlivosťou a ohováraním, vzájomným osočovaním, nadutosťou a roztržkami.

²¹ Nechcel by som, aby ma Boh pred vami pokoril tak, že by som musel plakať a nariekať nad niektorými, ktorí namiesto toho, aby sa kajali zo svojich pádov, pokojne hrešia ďalej a vy sa iba prizeráte, ako medzi vami prekvitá nemravnosť a bezuzdné vášne.