List Hebrejom 6

Nádej pre kazdého

6  Preto už nezostávame len pri základoch Kristovho učenia, ako je pokánie z hriechov, viera v Boha,

² učenie o krste, vkladaní rúk, vzkriesení z mŕtvych a večnom súde, ale smerujeme k dospelosti.

³ Ak Boh dovolí, budeme duchovne rásť.

⁴ Pre tých, ktorých jasné svetlo evanjelia už raz osvietilo,

⁵ ktorí na sebe okúsili, aké nádherné sú Božie nebeské dary, ktorí boli obdarení Svätým Duchom, počuli Božie spásne slovo a zakúsili niečo z moci budúceho sveta --

⁶ pre tých nie je možné, aby znova robili pokánie a opäť sa obrátili k Bohu, ak sa vedome od neho odvrátili a boli mu neverní. Svojou neverou totiž znova pribili Božieho Syna na kríž a vystavili ho posmechu nepriateľov.

⁷ Veď zem, ktorá je výdatne zavlažovaná dažďom a dáva užitočné plodiny tým, čo ju obrábajú, prijíma Božie požehnanie.

⁸ Ale ak rodí iba tŕnie a bodľačie, je nepotrebná, súca na zavrhnutie, a napokon ju vypália.

⁹ Keď takto hovoríme, sme o vás presvedčení, milovaní bratia, že ste na dobrej ceste k spáse.

¹⁰ Lebo Boh nie je nespravodlivý. Nezabudne, čo ste vykonali a ako ste z lásky k nemu pomáhali iným veriacim a ešte aj pomáhate.

¹¹ Túžime len, aby každý z vás prejavoval neochabujúcu horlivosť až do konca, keď sa naplní naša nádej.

¹² Preto neklesajte vo viere, ale napodobňujte tých, ktorí sa vierou a trpezlivosťou stali dedičmi zasľúbení.

Boh svoje sľuby dodrží

¹³ Keď Boh dával zasľúbenie Abrahámovi a nemal nikoho väčšieho, na koho by prisahal, prisahal na seba samého slovami:

¹⁴ Veľmi ťa požehnám a dám ti veľké potomstvo."

¹⁵ A tak Abrahám trpezlivo čakal, kým Boh svoj sľub nesplnil.

¹⁶ Ľudia sa totiž prísahou dovolávajú kohosi väčšieho od seba a prísaha je pre nich zárukou, ktorou sa končí každý spor.

¹⁷ Boh chcel tým, ktorým dával zasľúbenie, presvedčivo dokázať nemeniteľnosť svojho rozhodnutia, preto svoje zasľúbenie potvrdil ešte prísahou.

¹⁸ A tak tieto dve nezmeniteľné veci -- zasľúbenie a prísaha -- v ktorých Boh predsa nemôže klamať, sú mocným povzbudením pre nás, ktorí k nemu upíname svoju nádej.

¹⁹ Táto nádej je pre nás istou a pevnou kotvou duše, ktorá nás spája so samým Bohom až za oponou" v nebi, kam nás predišiel Ježiš. Je naším veľkňazom naveky, ako bol Melchizedech.